Žiaci druhého stupňa si pripomenuli Deň holokaustu, ktorý pripadá na 9. septembra. Rozhlasovú reláciu sme vymenili za projektové vyučovanie, počas ktorého sa žiaci venovali zaujímavým aktivitám. Dozvedeli sa, čo vlastne holokaust znamená, s čím ho možno spojiť aj dnes, kto boli jeho obete a vypočuli si aj svedectvá ľudí, ktorí hrôzy holokaustu prežili. Na záver, vytvárali plagáty s jasným odkazom, že všetci si želáme svet, ktorý bude mať ľudskejšiu tvár.

Mgr. Oľga Macejková

Biela pastelka je verejná zbierka, ktorá aj vďaka vašej pomoci zlepšuje životy tých, ktorí sa ocitli v neľahkej životnej situácii. Cieľom zbierky je získanie finančných prostriedkov na podporu ľudí so zrakovým postihnutím. Výnos z Bielej pastelky je každoročne použitý na poskytovanie sociálneho poradenstva a sociálnej rehabilitácie, teda na financovanie aktivít, ktoré nevidiacim a slabozrakým ľuďom pomáhajú začleniť sa do bežného života. Biela pastelka patrí medzi 10 najväčších zbierok na Slovensku a preto aj my sa už tradične a aktívne zapájame do tejto zbierky. Naši žiaci tak pomohli nevidiacim a slabozrakým tým, že vhodili ľubovoľný príspevok do pokladničky označenej logom Bielej pastelky.

Za akúkoľvek finančnú podporu ďakujeme.

V dňoch 9. – 10. septembra 2024 sa konala teoretická a praktická časť účelového cvičenia žiakov 5. – 9. ročníka.

Účelové cvičenie prebiehalo podľa vopred vypracovaného plánu. Cieľom ÚC bolo prehĺbiť a upevniť vedomosti nadobudnuté zo zdravotnej prípravy, pohybu a pobytu v prírode a jej ochrany, bezpečného správania a riešenia mimoriadnych situácií.
Praktickú časť účelového cvičenia nám spestrili rôznymi ukážkami zo svojej činnosti dobrovoľní hasiči z našej obce.

Aj keď nám počasie veľmi neprialo, žiaci s nadšením a ochotou pristúpili k plneniu úloh, čím naplnili cieľ účelového cvičenia.

Tak teda ešte raz, veľké ĎAKUJEME členom Dobrovoľného hasičského zboru z obce Mníšek nad Hnilcom.

Zapísala: Mgr. Mária Horváthová, ZRŠ

2. septembra 2024 bol na školskom dvore slávnostne otvorený nový školský rok 2024/2025.

Riaditeľka školy Ing. Bronislava Ďurdíková spolu s pani zástupkyňou Mgr. Máriou Horváthovou a s pani výchovnou poradkyňou Mgr. Zuzanou Wencelovou všetkých srdečne pozdravili. V krátkom príhovore osobne privítali  nových žiakov nastupujúcich do prvého ročníka a pani riaditeľka predstavila aj nových pedagogických a nepedagogických pracovníkov školy.

Pani riaditeľka povzbudila svoje kolegyne a kolegov, na ktorých leží bremeno veľkej zodpovednosti za celý výchovno – vzdelávací proces. Všetkým popriala do nového školského roka veľa zdravia, pozitívnej energie, šťastia a pracovných úspechov, .

Po slávnostných príhovoroch a vztýčení vlajky školy odišli žiaci do tried v sprievode svojich triednych učiteľov.

V piatok 14.6.2024 sa žiaci piateho a deviateho ročníka zúčastnili exkurzie v Košiciach. Naše kroky viedli do planetária, kde sme pozorovali oblohu a krásne, meniace sa úkazy na nej. Žiakov najviac zaujali súhvezdia, ku ktorým sa opakovane vrátil aj pán, ktorý nás nočnou oblohou sprevádzal. Veríme, že túto návštevu si opäť zopakujeme.

Všetci sme každý deň účastníkmi cestnej premávky ako chodci, cyklisti, cestujúci v prostriedkoch hromadnej prepravy, vodiči motorových vozidiel. Doprava je neodmysliteľnou súčasťou života každého človeka. Akýkoľvek druh pohybu v cestnej premávke je nemysliteľný bez poznania a rešpektovania pravidiel cestnej premávky. V piatok 7.6.2024 sa na prvom stupni našej školy uskutočnil dopravný kurz. Nosnou témou kurzu bola cesta vlakom. Za informácie o lokomotívach, trasách, po ktorých sa vozne pohybujú, časoch a iných zvláštnostiach ďakujeme žiakovi III. A triedy Martinovi Jánošíkovi, ktorý je malým veľkým znalcom železničnej dopravy.

Dňa 25.4.2024 sa konala na našej škole súťaž v anglickom jazyku. Zúčastnilo sa jej 18 žiakov našej školy z prvého a druhého stupňa. Žiaci vypracovávali testy, ktoré obsahovali náročné úlohy  z gramatiky, slovnej zásoby a čitateľskej gramotnosti z anglického jazyka. Testy preverili vedomosti žiakov, skladali sa z učiva a štandardov príslušných ročníkov.

Výsledky najúspešnejších žiakov :

1. Miriam Mattová 99%

2. Lenka Löfflerová 98%

3. Branislav Štrompf 97%

4. Bibiana Theiszová 96%

5. Martin Jánošík 90%

 

Obec Mníšek nad Hnilcom vyhlasuje výberové konanie na obsadenie funkcie riaditeľ/ka Základnej školy, Mníšek nad Hnilcom 497. Písomnú žiadosť uchádzača o zaradenie do výberového konania je potrebné doručiť do 07.06.2024.

V utorok 21.5. sa v Helcmanovciach uskutočnilo okresné kolo v atletike žiakov a žiačok nášho okresu. Súťaže sa zúčastnilo 9 chlapčenských a 8 dievčenských družstiev.

Výsledky našich atlétov:

1.miesto Vanesa Kovalčíková – hod kriketovou loptičkou

2.miesto Marco Šaršaň – skok do diaľky

3.miesto Marco Šaršaň – beh na 800 m

4.miesto Lenka Löfflerová – beh na 60 m

              Lenka Löfflerová – skok do diaľky

6.miesto Patrícia Macorligová – skok do diaľky

Na štart štafiet 4x150m sa postavilo 7 dievčenských družstiev. Štafeta našich dievčat v zložení: Lenka Löfflerová, Bibiana Theiszová, Anna Švedová a Patrícia Macorligová sa umiestnila na krásnom 1.mieste.

V celkovom hodnotení škôl obsadili dievčatá 4.miesto, chlapci sa umiestnili na 7. mieste.

Všetkým našim atlétom blahoželáme k dosiahnutým výsledkom a ďakujeme za reprezentáciu školy.

Mgr. Moskálová

Dňa 15.5.2024 sa žiaci 1. stupňa našej školy vybrali na výlet. Cieľom výletu bolo navštíviť zaujímavé miesto v okrese Gelnica – chatovú osadu Kozinec pri vodnej nádrži Ružín. Prechádzali sme tunelom, ktorý je od roku 1985 zapísaný do zoznamu pamiatkového fondu SR. Na druhej strane tunela žiaci bádateľskou metódou plnili zadané úlohy zamerané na rozvoj vlastného poznávania v praktickej činnosti. Po vyhodnotení aktivít  a malom občerstvení si vyskúšali teplotu májovej vody vo vodnej nádrži tak, že si do nej namáčali nohy.

Počasie nám prialo, a tak sme sa veselí a mierne unavení vrátili šťastne späť do Mníška.

Mesiac máj sa spája s láskou, ale aj s novým začiatkom a zrodom nového života.  Slovenským zvykom už od stredoveku  bolo, že chlapci, ktorým sa páčilo nejaké dievča, stavali pred dom svojej vyvolenej strom ozdobený pestrofarebnými stuhami a papierikmi – máj. Ale nešlo vždy iba o lásku a prejavenie náklonnosti, máje si ľudia pred svoje domy stavali aj ako ochranu pred zlými duchmi a chorobami.

 

Máj je niekoľko metrov vysoký strom, väčšinou ide o jedľu, smrek alebo brezu. Jeho kmeň sa očistí od kôry aj konárov, ktoré sa nechajú iba na vrchu stromu. Ten je ozdobený rôznymi stužkami a mašľami. Strom musel byť naozaj pekný, symetrický a pekne ozdobený.  Ak sa máj ozdobil ešte aj vencom s dlhokánskymi stuhami, malo to znamenať, že sa dievča za chlapca čoskoro aj vydá. Máj s vencom je teda symbolom akéhosi sľubu lásky. Táto tradícia bola sprevádzaná spevom a tancom, ktorý oslavoval nielen zrod novej lásky, ale aj definitívne víťazstvo jari nad zimou.

 

Májová tradícia bola kedysi spojená s  oslavou, takzvaným majálesom. Pomaly sa však na naše staré zvyky a tradície zabúda.

Našťastie stále nájdeme desiatky obcí, kde ešte stavaním májov ľudia naozaj žijú, no stavia sa skôr už len jeden strom uprostred dediny. Vo veľkých mestách sa zas krásne ovenčené máje zvyknú symbolicky postaviť na námestia pred miestne úrady či kultúrne domy. Aj my sme si v našej škole pripomenuli tento starý zvyk. Dievčatá ozdobili máj počas spevu známej piesne – staviame my máje. Chlapci ho upevnili k bráne školy. Vztýčený strom tu ostane celý mesiac, na konci ktorého ho slávnostne odstránime.

      Je to podujatie, ktoré sa teší veľkej obľube žiakov. Nesie meno dánskeho rozprávkara Hansa Christiana Andersena, ktorý sa narodil v roku 1805 a dožil sa 70-tich rokov.

Svoje pocity a predstavy zachytil v 156-tich rozprávkach. Jeho rozprávky boli preložené do mnohých jazykov. Jeho príbehy stále žijú. Boli sfilmované, stali sa námetom divadelných hier a baletov a inšpirovali najrôznejších umelcov, skladateľov a spisovateľov. Existuje aj Cena H. Ch. Andersena. Je považovaná za najprestížnejšie medzinárodné ocenenie pre autorov v oblasti literatúry. Predstavuje najväčšie ocenenie pre tvorcov detských kníh za celoživotné dielo. Cena sa vyhlasuje každý párny rok a zlatú medailu odovzdáva dánska kráľovná.

        Andersen je slávnym po celom svete.  Dodnes v deň jeho úmrtia je v Dánsku vyhlásený národný smútok a Kodaň zdobí socha morskej víly z jeho najznámejšej rozprávky. Bola vytvorená na jeho pamiatku a umiestnená na brehu mora.  2.apríla, v deň Andersenových narodenín sa každý rok po celom svete oslavuje Deň detskej knihy.

          Aj v tomto školskom roku školská knižnica zorganizovala rozprávkovú noc.

Ide o noc strávenú v škole, počas ktorej žiaci čítajú, športujú, tancujú, proste zažívajú zábavu i dobrodružstvo spojené s knihou. 

Keďže sa termín  podujatia zhodoval s dátumom – 22. marec, kedy je Deň vody, rozhodli sme sa venovať aj my vodnej tematike. 

        V prvej časti noci sme mali pripravené stanovištia, kde sa všetci zoznamovali s vodnými pokusmi, čistili vodu či triedili odpad.

     Po prečítaní rozprávky Malá morská víla sa začala nočná hra s názvom: Pomôžme zachrániť Neptúna a podmorský svet. Opäť mali žiaci pripravené aktivity s vodnou témou. Stavali loďky, vďaka vlastnej fantázii a tvorivosti oživovali podmorské živočíchy a rastliny, podľa predlohy vytvárali farebného vodného živočícha, prechádzali po náročnej ceste s nákladom, triedili morské príšerky, zahrali sa písmenkové hry, bojovali s obrovskou chobotnicou.

       Všetky úlohy zvládli, a tak sa im podarilo Neptúna zachrániť a s ním aj malé morské víly.

       Nasledovala zábava v tanečnom rytme a po nej obľúbená strašidelná škola. Tak, ako po iné roky, zaspávali všetci príjemne unavení, plní zážitkov.  Skončila sa dvadsiata Noc s Andersenom a už teraz sa všetci tešíme na 21. ročník v školskom roku 2024/2025. 

 

V priebehu marca, mesiaca kníh, školská knižnica  pripravila burzu kníh. Išlo o druhý ročník. Vďaka vyradeným knihám sme mohli ponúknuť žiakom našej školy  knihy  za symbolický poplatok 50 centov. Žiaci mali možnosť vybrať si z ponuky detskej literatúry. Spoločne tak prispievame k recyklovaniu kníh. Každá kniha má tak šancu ocitnúť sa v rukách tých, ktorí ešte chcú čítať a možno ju aj posunúť ďalej.

                        Za vyzbieranú sumu dokúpime nové knihy do fondu knižnice.

 

 

 

            Na Slovensku bol človek odjakživa tesne spätý s prírodou. Celoročný cyklus vnímal ako opakujúci sa kruh, ktorý nemal ani presný začiatok, ani koniec. Ľudia sa neriadili dňami či rokmi, oveľa dôležitejšie pre nich boli ročné obdobia, ktoré sa dlhý čas delili len na zimu a leto.

            Na druhú pôstnu nedeľu pred Veľkou nocou sa v kostoloch zakrývali kríže a ľudia tento deň nazvali Smrtnou nedeľou či nedeľou Moreny.

            Dievčatá i chlapci  už od stredoveku vynášali slamenú figurínu starej ženy – Moreny, ktorá symbolizovala odchod zimy, chorôb, smrti a aj zlých síl, ktoré zadržiavali príchod jari a zelene.

            V deň vynášania Moreny sa dievčatá  zoradili do sprievodu, na ktorého čele niesli figurínu a  spievali  obradové piesne:

Ide smrť v nedeľu,

na tú Smrtnú nedeľu.
Už si nás dosť, stará baba, mučila,
už sa tvoja krutá vláda skončila!

 

Morena, Morena, obi si kolená.

Prichystáme ťa, odejeme ťa,zapálime ťa, zhodíme ťa.

Vo vode ťa utopíme, takto ťa odprevadíme.

Nech rozkvitne zelený háj, nech príde krásna jar!

 

                        Ľudia takýmto tradičným spôsobom vyhnali zimu a príchodom Veľkej noci oslávili príchod jari a znovuzrodenia. Dnes táto forma vyháňania zimy už akosi upadla do zabudnutia. Uchovala sa najmä ako súčasť folklóru v podaní folklórnych súborov či detí v  školách. Aj my sme  si  Morenu vyrobili (tentokrát z recyklovaného papiera, nie zo slamy) a následne sme ju  v sprievode odniesli k Hnilcu, zapálili ju  a utopili.

                        Vítanie jari však znamenalo pre našich predkov zrod nového života a začiatok lepších časov. Práve z tohto dôvodu by sme na tento a jemu podobné zvyky nemali zabúdať. Sú predsa dôležitou a neodmysliteľnou  súčasťou tradície, ktorú nám zanechali predchádzajúce generácie.

 

 

Všetci sme si rovní, nie však rovnakí

 

 

Dnes vám opíšem jednu zaujímavú vyučovaciu hodinu.

Téma znela: Všetci sme si rovní, nie však rovnakí.

            A začali sme diskutovať a písať. Každý pochopil túto tému po svojom. Ja vám prinášam pár názorov, úvah, zamyslení…..

 

Na svete to už tak chodí... My, ľudia, sme síce rovnakí, ale predsa sme iní... Je to v tom, že niekto má čierne vlasy, modré oči, zelené oči. Sú však aj iné rozdiely, ktoré veru neraz pocítime aj na duši a často to naozaj bolí. O čom to hovoríme? O hendikepovaných ľuďoch!

Niekto je bez ruky alebo bez nohy, niekto hluchý, iný slepý…...

Neoslní ma niekto, kto má krásnu postavu, vyšportované telo, nosí značkové oblečenie... No ak má krásny úsmev a dobré srdiečko, môže byť aj telesne postihnutý, mne to nevadí. Ja vidím hlboko do duše takému človeku.

 

 

Mnohí ľudia – sluchovo postihnutí – si  zvykajú  na tichý svet. No zvykne si aj naša spoločnosť? Nechá ich tak, vysmeje sa im, či pomôže? Budú okolo nás stále niektorí ľudia krutí, ktorí len zraňujú, ponižujú, nevedia sa vcítiť do pocitov, do sveta iných...?

 

Muž a žena. Majú rozdielne pohlavie. Ale tým , že jeden aj druhý sú schopní mať rád, sú si rovní.

 

Moja babka si stojí za tým, že najhoršie je, keď človek stratí zrak. Úplne s ňou súhlasím. Ja by som si život bez zraku nevedela ani predstaviť. Veď by som sa musela zriecť toľkých vecí... A predsa, sú tu...….ľudia, ktorí nevidia. Bežne ich míňame okolo nás, ale ani nás nenapadne pozastaviť sa a pomôcť. Veď načo ?

Hovoríte si: Má predsa paličku či psa. Ale toto je o inom. Medziľudské vzťahy s postihnutými, či už mentálne alebo telesne, sú pre nás ešte stále tabu. Nevieme robiť väčšie kompromisy než tie, ktoré nezasahujú do nášho bežného života. Až kým sa s nimi nestretneme naozaj tvárou v tvár a nebude sa im dať vyhnúť.

 

 

…….musíme si  uvedomiť fakt, že slepí alebo hluchí, alebo inak hendikepovaní sú síce od nás niečím odlišní, ale zároveň majú s nami veľmi veľa spoločného. A aj to, že vôbec nie sú „divní“. Nebojme sa ich len preto, že je to niečo neznáme. Nebojme sa ich, že sú iní než my ostatní. Oni sa nás tiež neboja, aj keď sme iní ako oni.   

 

 

            V čom sme vlastne iní? Môžeme mať rôzne povolania, čo znamená, že práca  je v podstate vždy rovnaká, rozdiel je vo výsledku, či sme tvorili s láskou alebo

s nechuťou.

 

Ide o výsledky prejavov človeka. Tak ako rastlinky... jedny kvitnú, spôsobujú radosť , iné zanechávajú starosti.  Tak je to aj pri ľuďoch. Po niektorých zostanú krásne knihy, diela, vynálezy, po iných ruiny, smútok a žiaľ.

Všetci sme si rovní právom na život, v tom, že sme sa narodili a odlišní sme v tom, ako ten život prežijeme. A ako ho prežijeme, záleží len na nás.

 

….. Ako môže niekto odcudzovať druhého človeka len preto, že má tmavšiu pleť alebo za to, že hovorí iným jazykom? Je to neuveriteľné... Predsa všetci sme si rovní. Síce každý človek je iný, ale nezáleží na farbe pleti, očí, vlasov... Záleží na tom, aký je človek vo vnútri, či je ochotný robiť niečo prospešné pre ostatných, či pomôže tým, čo pomoc potrebujú...

Nezabúdajme na jedno príslovie – nesúď knihu podľa obalu.                       

Nesúďme ľudí podľa pôvodu, rasy, veku... Veď celý svet tvorí jednu veľkú a krásnu rodinu. Rodinu, v ktorej žijú ľudia všetkých vekových kategórií, všetkých národností, všetkých typov postáv... Ak tvoríme jeden celok, každý jeden z nás je jeho malým dielikom.

Nezabúdajme! Všetci sme si rovní, každý má právo dostať šancu, každý by mal mať rovnaké práva, ani jeden z nás nie je menejcenný. Predsa všetci sme „len“ ľudia , ktorí si zaslúžia prežiť život plnohodnotne a nie žiť s pocitom strachu o vlastný život.

 ………………………………………………………………………………

Toto boli názory našich žiakov. Čo k tomu dodať? Stačí sa len zamyslieť a posúdiť, či sa s nimi stotožňujeme alebo si myslíme niečo iné.... 

...A okrem toho, že sme sa snažili dať svoje názory na papier, aj výtvarne sme spracovali túto tému. Masky - biele, čisté symbolizovali rovnosť, masky s kresbou, ktorá nás charakterizuje - inakosť.

 

 

            Fašiangy boli kedysi - a stále sú -  najveselšie zvyky počas roka. Majú pôvod v predkresťanskom období a patria k zvykom spojeným s prelomom zimy a jari.

            Fašiangy predchádzajú veľkonočnému pôstnemu obdobiu (začínajú sa na Troch kráľov a končia sa Popolcovou stredou). V minulosti, ako aj dnes, sú obdobím veselosti, hodovania, vyvrcholením ktorého je fašiangová zábava s maskami vyjadrujúcimi „svet naruby“.

            Fašiangy vrcholia posledný týždeň pred veľkonočným pôstom. Kedysi chodili maskované družiny so spevom po dedine a vystrájali všelijaké kúsky.

            Aj v našej škole sme sa venovali spomínanej téme. Skupina žiakov sa  prezliekla do  modernejších masiek a v sprievode navštívila triedy nižších ročníkov, kde ich oboznámila s  touto ľudovou tradíciou.

Hoci sa aj dnes organizujú zábavy, už len výnimočne sú aj v maskách. 

 

Každoročne odznieva na školách umelecké slovo prostredníctvom žiakov, ktorí sa zapoja do najstaršej súťaže umeleckého prednesu poézie i prózy s názvom Hviezdoslavov Kubín. Na školskom kole sme si vypočuli mnoho krásnych a zaujímavých ukážok.

Porota mala ťažkú a náročnú úlohu, no uspieť môžu len tí najlepší a to nasledovne:

I. kategória – ( 2.,3, a 4. ročník) poézia1. miesto – Simon Novotný

I. kategória – ( 2.,3. a 4.ročník ) próza 1. miesto – Natália Ignátová

II. kategória (5. a 6. ročník) – próza 1. miesto – Evelína Žigová

III. kategória (7. – 9. ročník) – poézia 1. miesto – Miriam Mattová

III. kategória (7. – 9. ročník) – próza1. miesto – Linda Fabianová

Víťazom blahoželáme a postupujúcim do okresného kola držíme palce.

Okresné kolo Hviezdoslavov Kubín

Dňa 26. marca 2024 sa uskutočnilo okresné kolo súťaže Hviezdoslavov Kubín. Súťaž prebiehala v priestoroch CVČ Gelnica. Aj keď sa našim žiakom nepodarilo v jednotlivých kategóriách obsadiť prvé tri miesta, ďakujeme im za reprezentáciu školy a držíme palce nabudúce.

Deň narcisov je jedinečná verejno-prospešná zbierka Ligy proti rakovine. Liga proti rakovine pomáha na Slovensku onkologickým pacientom a ich blízkym už 34 rokov a to aj vďaka známej zbierke Deň narcisov. Jej 28. ročník sa konal v uliciach našich miest a obcí 18. apríla 2024. Pripnutím žltého kvetu na znak solidarity s ľuďmi s rakovinou si predstavíme konkrétneho pacienta.Ďakujeme všetkým žiakom, rodičom, pedagogickým i nepedagogickým zamestnancom a obyvateľom obce, ktorí prispeli do pokladničiek našich dobrovoľníkov.Je pre nás radosťou oznámiť, že sa našim dobrovoľníkom podarilo vyzbierať peknú sumu peňazí a tak prispieť k boju proti rakovine.Ešte raz ďakujeme každému, kto pripnutím žltého narcisu vyjadrí podporu, povzbudí nádej a prinesie pozitívnu energiu, ktorú denne všetci potrebujeme v každom uhle pohľadu na život.