Od Lucie do Vianoc, každá noc má svoju moc.
Ľudia sa už nevedeli dočkať najkrajších sviatkov roka. Od Lucie do Vianoc je to presne 12 dní. A podľa toho, aké tie dni boli z hľadiska počasia, také mali byť aj mesiace v nasledujúci rok. Svetla ubúdalo, noci pribúdalo, krajina sa odela do bieleho. Hovorilo sa tiež, že Svätá Lucia je kráľovnou zimy.
Ľudové predstavy o Lucii
Paradoxom však je, že napriek jej svätému životu sa v ľudových poverách Lucia považovala za najväčšiu z bosoriek, lebo ju vraj neusmrtili ani silné plamene ohňa. Deň svätej Lucie bol zároveň najvýznamnejším zo „strídžích dní“.
Cesnak, hluk a svätená voda
Ľudia sa snažili v tento deň aj noc všemožne odohnať bosorky a zabrániť im v ich prípadných čaroch. Preto pastieri hlasno trúbili na trúbach ,mládenci práskali korbáčmi, cengali zvoncami, pískali na píšťalách aj prstoch. Hlukom tak chceli rozohnať bosorky z krížnych ciest.
Pomôcť mal aj cesnak. V predvečer Lucie ho ľudia jedli surový, s chlebom alebo hriankami. Cesnakom si robili krížiky na čelo, na veraje dverí. Cesnak a cibuľu rozvešali do maštale a primiešali ho aj do krmiva. Izby domu si zvykli kropiť svätenou vodou.
Luciový stolček
Tak, ako sa ľudia kedysi báli bosoriek, zároveň verili, že ak ich odhalia, nebudú im už viac škodiť. Najrozšírenejším prostriedkom ako na to, bol známy luciový stolček. Gazda ho začal robiť na Luciu a každý deň mal na ňom voľačo spraviť, ale len toľko, aby bol hotový presne na Vianoce. V kostole sa naň mal posadiť a vtedy vraj uvidel všetky bosorky. Musel pred nimi však rýchlo utekať domov, aby ho nechytili.
Cestou za sebou sypal mak, šošovicu alebo zrno, aby ho strigy zobali a tak sa zdržali.
Ľúbostné veštby
Nechýbali ani tie. Mnohé boli podobné tým ondrejským: dievčatá varili halušky, triasli plotmi alebo búchali varechou o studňu. Ale aj tu platilo „Od Lucie do Vianoc...“ Najznámejšie je písanie si lístočkov s menami chlapcov. Každý deň dievča jeden lístok spálilo a na Štedrý deň jej ostal posledný, na ktorom bolo meno jej nastávajúceho.
Vajíčko, ktoré zniesla sliepka na Luciu, si dievča odložilo a na Štedrý deň z neho vylialo bielok do vody. Tvar, do ktorého sa bielok zbehol, mal ukázať remeslo jej budúceho muža.
Lucky maškary
Ženy oblečené za Lucky boli v tento deň veľmi obľúbené a očakávané nielen na priadkach, ale aj v ostatných domácnostiach.
Obliekali sa celé do bieleho, či už mali na sebe časti kroja, dlhú košeľu, alebo sa omotali plachtou. Šatku na hlave si stiahli čo najviac čela, aby ich nebolo poznať a tvár si zamúčili. Jedna mala v ruke husacie krídlo, ktorým vymetala chyžu nielen od pavučín, ale aj od biedy a psoty.
Pôvodne chodili Lucie v tichosti, ako nemé postavy, ale neskôr sa stali luciové obchôdzky čoraz väčšou zábavou najmä pre veselú mládež. Ako hudobný sprievod so sebou brávali aj harmonikára. V takýchto skupinách sa uplatnili najmä tie ženy, ktoré boli vtipné a pohotové, a svojimi žartami vedeli domácich pobaviť. Pri vymetaní kútov nezabudli podpichnúť gazdinú, ako zanedbáva svoju domácnosť. Niekde Lucka deťom pohrozila metlou či remeňom. Najčastejšie však boli obdarované práve Lucie, malým pohostením alebo drobnou výslužkou. A tam, kde ich dnu pustiť nechceli, zvonka vápnom zabielili sklá na oblokoch.