Dlhé zimné večery zvyšujú našu chuť zabaliť sa do deky a pri voňavom čaji čítať si. V minulosti však predslnovratové dni neboli ani zďaleka takéto pokojné. Predlžovanie noci na úkor denného svetla v našich predkoch vyvolávalo predstavy o nadvláde nepriaznivých síl, pred ktorými bolo potrebné chrániť celé hospodárstvo.
Nočná obloha bola plná lietajúcich stríg, ktoré mohli svojimi čarami uškodiť nielen ľuďom, ale i zvieratám. Na ochranu pred zlom preto obyvatelia dedín vykonávali rôzne magické úkony s použitím cesnaku, kríža a svätenej vody.
Zvýšená aktivita nepriaznivých síl sa viazala hlavne na „stridžie dni“, ktoré začínali na Katarínu (25.11.) a končili v deň zimného slnovratu, na Tomáša (21.12.). Za obdobie popretkávané zlými čarami a mágiou sa tak považovali aj Ondrej (30. novembra), Barbora (4. decembra), Mikuláš (6. decembra) a Lucia (13. decembra).V tieto dni mali ženy zakázané priasť, tkať, šiť a párať perie. Žena, ktorá vošla ráno prvá do cudzieho domu, bola považovaná za strigu. Keď vošiel do domu muž v kožuchu, znamenalo to chorobu. Predvianočné obdobie bolo plné ochrannej a ľúbostnej mágie , dodržiavania poverových príkazov a zákazov. Mládež využívala tento čas na spoločné hry, zábavy, spevy piesní, tance a ľúbostné čary.
Keďže sa ľudovým tradíciám venujeme aj v našej škole, a zvlášť zvyklostiam na stridžie dni, rozhodli sme sa odprezentovať ich v triedach 1. – 4. ročníka a v materskej škôlke.
Postupne, ako sa v kalendári objavovali jednotlivé mená, šikovné žiačky sa prezliekli do určených kostýmov, naštudovali si teóriu jednotlivých stridžích dní a mohli sa vybrať do priestorov a tried školy.
Mgr. Magdaléna Pohlyová