Prvá evanjelická ľudová škola v Mníšku bola založená v roku1636. Chodili do nej deti evanjelických baníkov. Učiteľom bol Johann Hermelius a kantorom Andreas Rempler. V mestskej knihe je záznam z roku 1641, kde sa píše, že mestská rada pod vedením richtára Tebesa Wenzela a banského majstra Griga Tanzera presne určila príjmy farára, učiteľa a kantora. Neskôr, po príchode poľských baníkov z Wieliczky, vznikla katolícka škola pre ich deti, v ktorej sa učilo 60 - 70 detí. Nachádzala sa v dome medzi dnešným Obecným úradom a rímskokatolíckym kostolom. Pretože udržiavanie dvoch školských budov bolo pre mestečko náročné, v roku 1874 vznikla národná škola a chodili do nej aj deti katolíckeho vyznania. Kvôli sťažnostiam katolíkov z roku 1792, aby bol zachovaný pomer náboženského vyznania, boli stanovení traja evanjelickí učitelia a jeden katolícky učiteľ. Škola mala 6 tried.

          V rámci reorganizácie bola škola v roku 1907 zoštátnená. V čase maďarizácie bola povinným vyučovacím jazykom maďarčina. Len na bohoslužbách a hodinách náboženstva sa mohol používať materinský jazyk. Škola mala názov Állami elemi népiskola - Štátna ľudová základná škola. Učitelia boli platení štátom a o udržiavanie školy sa starala obec. O silnej maďarizácii svedčí aj zriadenie materskej školy (ovoda). Učili v nej dve maďarské učiteľky, ktoré vedeli len po maďarsky, a tak sa deti už od útleho detstva učili po maďarsky.
              

         Po roku 1918 bolo v obciach s národnostne zmiešaným obyvateľstvom povolené vyučovanie v materinskom jazyku. Škola dostala názov Štátna škola s vyučovacou rečou nemeckou. Vyučovali tu učitelia, ktorí väčšinou pochádzali priamo z obce alebo susedných dedín: Karl Buchalla (riaditeľ), Desider Buchalla, Samuel Dirner, Elisabeth Fabriczy, Koloman Horvay, Johann Körösy, Margarete Lukacz, Julius Matyko, Adalbert Mehly, Irma Mudry, Irma Wietorysz (Pretoryová). Neskôr vyučovali: Paul Klekner, Anni Müller, Ferdinand Ulicay. V roku 1926 tento zbor posilnili dvaja sudetskí Nemci Anton Fichner a Oskar Lutz. V roku 1925 bol v zadnej časti školského dvora postavený školský byt.
           

           V správe obvodného notariátu z roku 1932 nájdeme zaujímavé informácie o obyvateľoch obce: "V Mníšku je jedna sedemtriedna nemecká štátna ľudová škola, v rámci ktorej bola od roku 1932 jedna jednotriedna slovenská menšinová škola. Skoro každý obyvateľ obce školu vychodil a vie čítať aj písať.
            Dňa 29. apríla 1949 bola založená Stredná škola, ktorá bola v priestoroch dnešnej reštaurácie a v dome naproti. Prvým riaditeľom bol p. Seliga. Po vojne bola Základná osemročná škola vo dvoch budovách. 1. - 4. ročník bol umiestnený v starej obecnej škole a 6. - 9. ročník v Burgu. počet žiakov sa pohyboval okolo 400 a vyučovalo v nej 18 - 20 učiteľov. Neskôr bola zmenená na Základnú deväťročnú školu.

 

            V roku 1968 sa začalo uvažovať o vybudovaní novej školy, pretože budovy starej školy a priestory v Burgu už nevyhovovali. základný kameň novej školy bol položený 26. októbra 1973. Za miesto stavby boli vybrané lúky pod Špicnbergom. Nová škola bola slávnostne otvorená 1. septembra 1977. To vytvorilo prvýkrát v histórii Mníška n/H dôstojné podmienky pre výchovu mladej generácie. Prejavilo sa to nielen vo vyučovacom procese, ale aj v kultúrnej a športovej činnosti mládeže.
            Riaditelia školy od roku 1946: Jozef Čačko, František Uliczay, Gabriel Valentín, František Pukluš, Ondrej Petričko, Helena Valentínová, Ladislav Steiner, Viktória Gálová, Anna Kujnischová.